Prídavné mená

Prídavné mená sa končia na -a, napr.:

• bela – pekný
• granda frato – veľký brat
• malgranda fratino – malá sestra

V esperante se pri prídavných menách nerozlišuje rod (bela = pekný/pekná/pekné).

Pády

Esperantské podstatné mená majú dva pády: nominatív (1. pád) a akuzatív (4. pád). Akuzatív sa používa na označenie cieľa tranzitívneho slovesa (predmet alebo osoba zasiahnutá činnosťou slovesa). Tranzitívne slovesá sú také, ktoré majú povinnú väzbu na priamy predmet v 4. páde (napr. slovenské kúpiť [niečo]).

• Kiun mi vidas? – Koho ja vidím?
• Mi vidas amikon. – Ja vidím priateľa.

Nepoužívajte akuzatív po slovese „byť“ a jeho ekvivalentoch.

Prídavné mená sa zhodujú s podstatnými menami a preberajú ich tvar: majú zhodné koncovky -j a -n.

• Vi estas bona amiko. – Ty si dobrý priateľ.
• Vi estas bonaj amikoj. – Vy ste dobrí priatelia.
• Vi havas bonan amikon. – Ty máš dobrého priateľa.
• Vi havas bonajn amikojn. – Ty máš dobrých priateľov.

Esperanto vyjadruje ďalšie pády pomocou predložiek. Napríklad privlastnenie (anglické „of“) sa vyjadruje pomocou de:

• La libroj de mia frato. – Knihy môjho brata. (Bratove knihy.)

Časovanie

Infinitív: -i

• labori – pracovať

Prítomný čas: -as

• mi laboras – (ja) pracujem
• vi laboras – (ty) pracuješ, (vy) pracujete
• li/ŝi laboras – (on/ona) pracuje
• ni laboras – (my) pracujeme
• ili laboras – (oni) pracujú

Minulý čas: -is

• mi laboris – pracoval som
• vi laboris – pracoval si, pracovali ste
• li/ŝi laboris – (on/ona) pracoval, pracovala
• ni laboris – pracovali sme
• ili laboris – oni pracovali

Budúci čas: -os

• mi laboros – budem pracovať
• vi laboros – budeš pracovať/budete pracovať
• li/ŝi laboros – (on/ona) bude pracovať
• ni laboros – (my) budeme pracovať
• ili laboros – (oni) budú pracovať

Spojka ke

sa používa na uvedenie vedľajšej vety predmetovej. Podobne ako slovenský ekvivalent „že“:

1. nemôže sa vynechať,
2. väčšinou sa pred ňou píše čiarka.

Príklady:

• Vi vidas, ke mi manĝas. – Vidíš, že jem.
• Li diras, ke li iros. – (On) hovorí, že pôjde.

Predpona mal-

mení zmysel slova na pravý opak.

• bona – dobrý
  • malbona – zlý
• granda – veľký
  • malgranda – malý
• bela – pekný
  • malbela – škaredý

Predpona ge-

označuje skupinu, kde sú osoby oboch pohlaví spoločne:

• gefratoj – súrodenci (ale musia to byť bratia a sestry)
• gepatroj – rodičia

Zdvorilosti

• bonvolu – prosím, nech sa páči; buď, buďte taký dobrý
• dankon – ďakujem
• saluton – zdravím

Poradie slov vo vete

Bežné usporiadanie slov vo vete je podmet - prísudok - predmet. Pretože ale koncovka akuzatívu -n jasne identifikuje, čo je podmet a čo je predmet, tak môže byť poradie slov iné. To sa deje tak zo štylistických, ako i pragmatických dôvodov.

• Mi legas libron. – Ja čítam knihu.
• Libron mi legas. – Knihu ja čítam.

Kio, Kion

Kio znamená „čo“, pýtame sa tým na podmet:

• Kio estas tio? – Čo je to?
• Kio estas sur la tablo? – Čo je na stole?

Ale Kion znamená „čo“ alebo tiež „koho“, pýtame sa tým na predmet.

• Kion vi faras? – Čo robíš?
• Kion ŝi vidas? – Koho ona vidí?