1. Amiko Marko

Abeceda

Abeceda esperanta sa skladá z 28 písmen: a, b, c, ĉ, d, e, f, g, ĝ, h, ĥ, i, j, ĵ, k, l, m, n, o, p, r, s, ŝ, t, u, ŭ, v, z.

Na rozdiel od slovenčiny niektoré písmená chýbajú a tieto sú navyše:

  • ĉ = č
  • ĝ = dž ako v slove „džem“
  • ĥ = ch
  • ĵ = ž
  • ŝ = š
  • ŭ tvorí dvojhlásku a číta sa ako napr. v slove „auto“
  • u sa nikdy nečíta ako dvojhláska, ale oddelene ako v slovách „učený“ alebo „neurčitý“

Výslovnosť

Slová sa vyslovujú tak, ako sa píšu. Pozor, nedochádza k zmäkčovaniu (di, ti, ni, li)!

  • aŭto = auto
  • neŭtrala = neutrala („e“ sa číta zvlášť a „u“ tiež)
  • nenio = nenyo
  • ĉambro = čambro
  • ĝi = dži

Prízvuk

Slová s viac než jednou slabikou majú prízvuk na predposlednej slabike, napr.

  • te-le-FO-no (te-le-FO-no)
  • ra-DI-o (ra-DY-o)
  • kaj (kaj)
  • a-MI-ko (a-MI-ko)
  • ES-tas (ES-tas).

Člen

Určitý člen la sa používa zhodne ako „the“ v angličtine. To znamená, pokiaľ sme už o veci hovorili alebo je z kontextu známa. V slovenčine je najbližšie použitie „ten“ („tá“ alebo „to“). Člen je nesklonný (nezáleží na pohlaví, množstve ani páde). Neurčitý člen v esperante neexistuje.

  • la amiko – ten priateľ (ten konkrétny, o ktorom sme už hovorili)
    • amiko – priateľ (hocijaký)
  • la laboro – tá práca (všetci vieme, na ktorú myslíme)
    • laboro – práca (hocijaká)

Osobné zámená

  • mi – ja
  • vi – ty
  • li – on
  • ŝi – ona
  • ĝi – ono
  • ni – my
  • vi – vy
  • ili – oni

Li (on) sa používa v prípade, že ide o osobu alebo zviera mužského pohlavia. Ŝi (ona) sa používa v prípade, že ide o osobu alebo zviera ženského pohlavia. Ĝi (ono) sa používa pre všetky veci! Takže napríklad „loď“ je „to“ a nie „tá“ ako v slovenčine.

Privlastňovacie zámená

Sú tvorené pridaním koncovky -a k osobným zámenám. Sú pre všetky rody a pády (s výnimkou 4. pádu a množného čísla) rovnaké:

  • mia – môj (môjho, môjmu, mojím)
  • via – tvoj
  • lia – jeho
  • ŝia – jej
  • ĝia – toho (patriace tomu)
  • nia – náš
  • via - váš
  • ilia – ich

Podstatné mená

Všetky podstatné mená sú zakončené -o. Neexistuje gramatický rod. Pokiaľ by malo ísť o pohlavie, je vyjadrené príponou.

  • tablo – stôl
  • lernanto – študent
  • lernantino – študentka

Množné číslo

Množné číslo končí -j. Týka sa nielen podstatných mien, ale aj prídavných, napr.:

  • tabloj – stoly
  • lernantoj – žiaci
  • viaj lernantoj – vaši žiaci

Slovesá

  1. Infinitív (neurčitok) končí -i, napr.:
    • lerni – učiť sa
    • labori – pracovať
    • esti – byť
  2. Prítomný čas končí -as. A nezáleží na čísle alebo osobe:
    • mi sidas – ja sedím
    • vi sidas – ty sedíš, vy sedíte
    • ni sidas – my sedíme
    • ili sidas – oni sedia

Ĉu?

Ĉu je opytovacia častica. Môžeme ju preložiť ako „Či?“. Keď ju dáme pred oznamovaciu vetu, vytvorí z nej opytovaciu (na ktorú odpovedáme áno/nie):

  • Ĉu vi sidas? – Sedíš?, Sedíte?
  • Ĉu vi skribas? – Píšeš?, Píšete?

Kiu?

Toto opytovacie zámeno slúži namiesto slovenského „kto?“, ale aj namiesto „ktorý?“. Napr.:

  • Kiu vi estas? – Kto si?, Kto ste?
  • Kiu instruisto sidas? – Ktorý učiteľ sedí?

Prípona -ist

Používa sa pri označení osoby, ktorá pravidelne vykonáva nejakú činnosť. Napr.:

  • instruisto – učiteľ
  • hotelisto – hoteliér
  • esperantisto – esperantista

Prípona -in

Používa sa pri tvorbe ženskej formy podstatného mena:

  • patro – otec
    • patrino – matka
  • lernanto – žiak
    • lernantino – žiačka
  • instruisto – učiteľ
    • instruistino – učiteľka

Súhlas

jes sa používa rovnako ako anglické „yes“.

  • Ĉu vi estas en la ĉambro?
    • Jes, mi estas en la ĉambro.
  • Si/ste v tej miestnosti?
    • Áno, ja som v tej miestnosti.

Nesúhlas

ne znamená „nie“. Používa sa aj na tvorenie zápornej vety.

  • Ne, mi ne estas en la ĉambro.
    • Nie, ja nie som v tej miestnosti.